Obeh vody v prírode sa uskutočňuje cez veľký a
malý vodný cyklus. Človek svojou činnosťou a systematickým pretváraním
prírodnej krajiny na kultúrnu krajinu urýchľuje odtok dažďovej vody z územia. Obmedzením
výparu a vsaku vody do pôdy sa znižuje dotácia vody do malého vodného cyklu.
Narušuje sa rovnováha vodnej bilancie v malom vodnom cykle a postupne dochádza
k jeho rozpadu nad územím.
Obrovské toky slnečnej energie sa pri nedostatku
vody v pôde, na povrchu a v rastlinách nemôžu transformovať do skupenského
tepla vyparovania vody, ale menia sa na citeľné teplo. Povrch územia sa čoraz
viac prehrieva a nadväzne vznikajú aj poruchy dotácie vody z veľkého vodného
cyklu nad takto poškodeným územím. Lokálne procesy na obrovských plochách
obývaných a využívaných človekom sa menia na globálne procesy a spolu s
procesmi, ktoré pôsobia bez prispenia človeka, spoluvytvárajú fenomén
označovaný ako globálna klimatická zmena. Časť globálnej klimatickej
zmeny spôsobená ľudskou činnosťou teda z veľkej časti spočíva v odvodnení
územia. Následný rast tepelných rozdielov spúšťa mechanizmy, ktoré spôsobujú
rast extrémov klímy. Sprievodnými javmi rozpadu malého vodného cyklu sú
narastajúce extrémy v počasí, postupný pokles zásob podpovrchových vôd,
častejšie povodne, predlžovanie období sucha a prehlbovanie nedostatku vody v
území.
Tú časť klimatickej zmeny, ktorá je dôsledkom
ľudskej činnosti (odvodnenia územia), možno zámernou ľudskou činnosťou
(zavodnením územia) zvrátiť. Zavodnenie územia sa dá dosiahnuť nasycovaním malého vodného cyklu nad
územím pomocou plošného zadržiavania dažďovej vody v krajine a umožnením jej
vsaku a výparu. Tým možno dosiahnuť obnovu malého vodného cyklu nad územím a
zásadne zmeniť trend vývoja klimatických podmienok – zvrátiť nastúpený trend
regionálneho otepľovania, zmierniť extrémne prejavy počasia a zabezpečiť rast
zásob vody v území.
Obnova malého vodného cyklu nad územím závisí nielen od
rozsahu jeho poškodenia, ale aj od niektorých ďalších faktorov. V podmienkach
Slovenska možno pri aplikovaní opatrení očakávať výrazné výsledky už v
relatívne krátkom časovom horizonte niekoľkých rokov, prípadne jednej či dvoch
dekád. Finančné náklady pri zachovaní účelnosti použitia prostriedkov predstavujú
objemy, ktoré sa dajú vyčleniť z bežných štátnych, verejných a súkromných
rozpočtov. Podporu realizácie plošných opatrení v krajine je potrebné viazať na
každý
Zadržiavanie dažďovej vody v území „in situ“ a odvádzanie
len prirodzených prebytkov vody v území je „condicio sine qua non“ – podmienka
nevyhnutná pre zabezpečenie environmentálnej bezpečnosti, globálnej stability a
udržanie rastu ekonomiky. Naplnenie tejto podmienky by malo byť záujmom každého
jednotlivca, každej komunity. V dejinách ľudskej civilizácie je to prvý raz,
keď sa budú musieť hodnotiť dopady činnosti človeka na vodný cyklus a úbytok
vody v ňom. Výrok kráľa Srí Lanky Parakramabahu
Veľkého – „ani jediná dažďová
kvapka nesmie odísť do mora bez toho, aby poslúžila ľuďom“ – je
najlepším zhrnutím novej vodnej paradigmy, ktorá by sa v najbližších
desaťročiach mala stať programovým vyhlásením ľudstva na udržanie civilizácie.