Modré školy
alebo ako využiť dažďové vody na
zlepšenie mikroklímy urbanizovaných oblastí
Ešte ho Janko zadržal
a vyzvedal sa, prečo tam v tej dedine nemajú vody, keď predtým nadostač mávali,
a to dobrej, sladkej.
„To je preto, že tam,
kde voda vyviera, križla leží a pod tou križlou jest žaba veliká, ktorá naveky
vodu múti a špatí. Nech križlu vylomia, žabu zabijú, budú mať vody dobrej a
sladkej nadostač, ako prv mávali.“
Po tých sloviech
poponáhľal sa Mesiačik ďalej. Janko ho viac ani nezdržiaval. Vedel, čo vedieť
mal. Pobral sa a šiel vo meno božie naspäť domov.
Pavol Dobšinský, Prostonárodné slovenské
povesti
Pavol
Dobšinský v povesti „Cesta k Slncu a Mesiacu“ rozpráva príbeh
Janíčka, ktorý sa vyberie za Slnkom a Mesiacom. Cestou zbiera od ľudí
otázky, na ktoré by chceli vedieť odpoveď od Slnka a Mesiaca.
V jednej dedine ho požiadajú, aby zistil, prečo ich studňa vyschla.
Janíčko tak urobí a Mesiačik mu odpovie, že studňa vyschla, lebo „žaba
sedí na prameni“. Janíčko sa vráti, porozpráva dedinčanom, čo sa dozvedel, tí
studňu vyčistia, žaby sa zbavia a opäť majú dobrej a sladkej vody
nadostač. Presne o tom ako odstrániť „žaby na prameni“ je aj projekt
„Modré školy“.
V dnešnom
svete plnom moderných technologických zázrakov, v záplave informácií
a inžinierskych riešení trvale udržateľného rozvoja si málokto uvedomuje,
že vody na celej zemeguli je len konečné množstvo. Vody nám neubúda ale ani
nepribúda, ona len mení svoje skupenstvo a prostredie. Na Zemi je asi 1400
miliónov km3 vody, ktorá je v rozličných skupenstvách
umiestnená v 4 prostrediach: v oceánoch a moriach, na pevnine,
v atmosfére a v živých organizmoch (biote). Jedným z faktorov, ktorý narúša rovnováhu
medzi skupenstvami a prostrediami vody je odvodňovanie kontinentov alebo
ich významných častí ako dôsledok odlesnenia stále väčších plôch zemského
povrchu, poľnohospodárskej činnosti a urbanizácie spojenej s rýchlym
odvádzaním dažďových vôd do morí a oceánov. Odvodňovanie je tou povestnou
„žabou na našom prameni“. Podporuje vytváranie „horúcich platní“ , ktoré zase
prispievajú k prehrievaniu kontinentov, destabilizujú vodný cyklus
a zakladajú podmienky pre vznik extrémov v počasí. Čoraz častejšie sa
vyskytujú mimoriadne dlhé obdobia teplého počasia a čoraz častejšie absentujú
dlhšie studenšie obdobia. Ročné úhrny atmosférických zrážok sa až tak prudko
nemenia, dochádza ale k zmene zrážkového režimu v tom zmysle, že sa vytrácajú
trvalejšie dažde so slabšou intenzitou a pribúdajú, najmä v lete,
intenzívnejšie dažde počas prehánok a búrkových lejakov. Na severe Slovenska sa
v posledných desaťročiach úhrny zrážok o trochu zvýšili, na južnom naopak
miestami dosť výrazne znížili.
Mestá
ale aj iné silne urbanizované zóny majú väčšinou povrch charakteru betónu,
asfaltu a kameňa s veľmi dobrou tepelnou vodivosťou. Absentujú „zelené plochy“
ako prirodzený termoregulačný ventil
a keďže vo väčšine miest je snaha čo najrýchlejšie sa zbaviť
dažďovej vody odkanalizovaním do najbližšej rieky a následne do mora,
potom zákonite dochádza k menšiemu výparu, menší výpar spôsobuje zníženie
relatívnej vlhkosti a menšie ochladenie mikroklímy v urbanizovaných
oblastiach, čoho dôsledkom je zvýšenie pocitového tepla. K takto
vytvorenej „žabe na prameni“ sa pridá ešte ďalšia. Preto, aby sa znížilo pocitové
teplo, použije sa klimatizácia, ktorá sama o sebe produkuje ďalšie
oteplenie mikroklímy v okolí priestoru, ktorý ochladzuje
a zanedbateľná nie je ani jej požiadavka na zvýšené zaťaženie vytvárania
nových energetických zdrojov, ktoré opäť ako vedľajší produkt otepľujú svoje
okolie.
Ako
odstrániť „žabu na prameni“ v urbanizovaných oblastiach?
Riešenie
je v princípe jednoduché. Dažďové vody je potrebné zadržať
a spracovať tam, kde spadnú a zabrániť im aby bez úžitku odtiekli
z pozemku, na ktorý spadli. Dažďová voda môže byť zozbieraná, spomalená
a ponechaná alebo nasmerovaná terénom do mikronádrží, jazierok, mokradí
a iných vodozdržných prvkov a použitá na prospešné účely.
Zadržiavanie dažďovej vody má aj v oblastiach s vysokým stupňom
urbanizácie protipovodňové účinky, znižuje náklady na kanalizáciu, na dodávku
vody (napríklad nahradením pitnej vody používanej na splachovanie WC, na
polievanie, na kúrenie, vodou dažďovou) vyrovnáva rozdiely medzi časom prebytku
a nedostatku dažďovej vody. Následné zvýšenie výparu zlepšuje mikroklímu,
prospieva vegetácii, zvyšuje biodiverzitu. Navrhnuté riešenie tak zodpovedá
kritériám udržateľného nakladania s vodou.
Modré
školy (Blue schools)
Slovensko
pozná viacej projektov, ktoré sa zaoberajú environmentálnou výchovou mladej
generácie. Na tomto mieste je vhodné spomenúť projekty „Voda v krajine“ (http://www.vodavkrajine.sk ), „Program
Zelená škola“ (http://www.zelenaskola.sk
) a aj projekt podobného mena „Modrá škola“ (http://www.modraskola.sk ). Idea projektu
„Modré školy“ (obr. 1) sa nezameriava len na teoretickú environmentálnu
prípravu ale v zmysle Komenského „škola hrou“ navrhuje praktickú
realizáciu prestavby školy tak, aby zodpovedala vyššie uvedenému riešeniu.
Počiatky vzniku idey je možné hľadať už v roku 2004 ale ucelená koncepcia
vznikla až v roku 2007 v rámci prípravy štúdie Integrovaného
manažmentu vôd mesta Prešov a neskôr sa stala súčasťou programových
materiálov kandidatúry mesta Prešov na EHMK 2013.
Investícia
do „Modrých škôl“ umožní zadržiavať a znovu využívať dažďovú vodu v školách ako
úžitkovú vodu. Prínosom je, že vlastník (obec, VÚC) nemusí platiť za
odkanalizovanie dažďovej vody a súčasne na nepitné účely využíva zadržanú
dažďovú vodu, čím ušetrí na poplatkoch za odber pitnej vody. Ďalšie finančné
prostriedky sa ušetria tým, že použitá voda nie je odvádzaná do kanalizácie,
ale je vyčistená v lokálnej ČOV a následne opäť využitá ako úžitková
voda. Prebytočná voda je vyparovaná prostredníctvom plošných vodozdržných
prvkov, ČOV osadenými hydroponickými rastlinami
a vsakovaná vsakovacím tunelom.
„Modré
školy“ sú spojením dvoch vo svete známych a bežne využívaných
ekotechnológií rainwater
harwestingu a výroby úžitkovej vody
prostredníctvom koreňových čistiarní odpadových vôd alebo hydroponickej čistiarne
odpadových vôd. Spoločným menovateľom oboch ekotechnológií je vhodne
dimenzovaný Zásobník úžitkovej vody, ktorý je napĺňaný z troch zdrojov.
Prvým
zdrojom je Blok zberu dažďovej vody, ktorý napĺňa zásobník priebežne počas
celého roka, mimo zimných mesiacov zachytenou dažďovou vodou. Najväčšie
zrážkových úhrny v našej zemepisnej šírke sú v mesiacoch júl až september, čo
je prevažne obdobie letných školských prázdnin a tak, je toto obdobie
najvhodnejšie na vytvorenie základnej zásoby úžitkovej vody.
Druhý
zdroj, ktorý priebežne dopĺňa zásobník je vyčistená odpadová voda z ČOV. V
návrhu sa počíta s koreňovou ČOV alebo hydroponickou ČOV, pretože tieto ČOV
okrem svojej základnej funkcie priamo produkujú výpar, čo má priaznivý dopad na
mikroklímu v ich okolí.
Tretím,
poistným zdrojom, ktorý má zásobník dopĺňať v prípade dlhotrvajúcich období
sucha je pitná voda.
Prebytočná
voda, ktorú nie je možné uskladniť v zásobníku je odvádzaná do
vsakovacieho tunela a do záhradného jazierka s vhodnými rastlinami produkujúcimi
zvýšený výpar, ktoré okrem iného spĺňa aj estetickú funkciu. Pre prípad
prívalových zrážok alebo pre prípad dlhotrvajúcich nadmerných zrážok
a následného prebytku úžitkovej vody, ktorý nie je možné v celom
systéme využiť, vypariť alebo vsiaknuť je celý systém napojený na kanalizáciu
a opatrený meračom odpadovej vody tak, aby bolo možné určiť, koľko vody
bolo vypustenej do kanalizácie.
Ideu
„Modrých škôl“ je možné použiť aj pre iné typy zariadení s dostatočnými
plochami na vybudovanie ČOV, jazierka, zásobníka a vsakovacieho tunelu, ako sú
školy. „Modré školy“ sú však projektom, ktorý spája environmentálnu výchovu s
praktickou realizáciou a tak môžu mladej generácii poskytnúť nielen teoretické
vedomosti, ale aj konfrontáciu s ich konkrétnym naplnením.
Podstatnou
otázkou pri realizácii „Modrých škôl“ je finančná stránka projektu. Je potrebné
si uvedomiť, že školy, ktoré by tohto projektu vstupovali s pomocou
štrukturálnych fondov, musia už pri projektovaní rekonštrukcií budov škôl
počítať s dodatočnými nákladmi na zadržiavanie dažďovej vody a výrobu
úžitkovej vody a zahrnúť ich do projektov rekonštrukcie.
Pre
názornosť je v nasledovných tabuľkách Tab.: 1 – Tab.: 3 uvedený príklad
ekonomických a kvantitatívnych výpočtov pre školu so 400 žiakmi v lokalite
mesta Prešov:
Tab.:1
Výpočet
potreby úžitkovej vody na splachovanie WC podľa Zbierky zákonov č. 397/2003
Podľa
vyhlášky škola o 400 žiakoch spotrebuje za rok (=200 dní)
Tab.:2
Výpočet
potreby veľkosti nádrže na zachytenie zrážok v daždivých mesiacoch podľa
Najväčšie
zrážkové úhrny sú v Prešove v mesiaci júl. Pri predpokladanom rozmere
strechy
Tab.:3
Predpoklad
ušetrených financií za rok 2009 podľa http://voda.tzb-info.cz/
Suma,
ušetrená za jeden rok zrealizovaním projektu „Modré školy“ by v prípade
školy so 400 žiakmi činila cca 6 800 EUR. Pozostáva z neplatenia
stočného za odkanalizovanie dažďovej vody, neplatenia stočného za
odkanalizovanie použitej pitnej vody a ušetrenia platby stočného
a vodného za opätovné využitie úžitkovej vody. V prípade, že škola má
vlastný zdroj vykurovania a prípravy teplej vody, pitnú vodu využíva na zalievanie,
resp. má iné možnosti kde je možné namiesto pitnej vody používať vodu úžitkovú,
môže byť úspora podstatne vyššia.
Záver
alebo ako sa Janíčko vydal hľadať školu, ktorá sa chce zbaviť „žaby na prameni“
Reálnym
faktom je, že idea „Modrých škôl“ zatiaľ
nenašla praktickú realizáciu aj keď má viacerých priaznivcov. Realizovať „Modré
školy“ bez školy nie je možné. Možnosť
prejaviť záujem o spoluprácu alebo získať ďalšie informácie je na www.waterparadigm.org v sekcii
Modré školy alebo na toth@waterparadigm.org
.
RNDr.
Eugen Tóth.